Zimný štadión s umelou ľadovou plochou

Prvé myšlienky o umelej ľadovej ploche v Poprade siahajú do roku 1942. Zostala však iba myšlienkou - na osem rokov.

Intenzívne kroky na realizáciu stavby umelej ľadovej plochy v meste, ktorému sa dávali v súvislosti s hokejom rôzne prívlastky, začali sa podnikať v roku 1950. Keď sa bývalé mužstvo HC Tatry včlenilo do DŠO Tatran a to do podniku Tatranské píly v Poprade, našli sa obetaví pracovníci, ktorí neúnavne navštevovali patričné nadriadené telovýchovné orgány, aby zaistili finančné prostriedky, ako aj súhlas k započatiu prác na vybudovanie zimného štadióna v Poprade. Hoci sa narážalo na veľké ťažkosti, podarilo sa predsa to, čo bolo už dlhoročnou túžbou popradských fanúšikov ľadového hokeja - započať so stavbou zimného štadióna. Bolo to na jeseň roku 1955.

Nebolo to jednoduché. Poprad obdržal súhlas na výstavbu zimného štadióna pod podmienkou, že na prácach sa zúčastnia dobrovoľné brigády, ktoré mali zaistiť plynulosť výstavby, nakoľko stavba sa prevádzala mimo plánu.

Našli sa mnohí, ktorí priložili dobrovoľne ruky k dielu a umožnili tak úspešný priebeh prác na stavbe. V roku 1956 sa práce na stavbe zimného štadióna rozvíjali veľmi sľubne. Veľa organizátorskej a iniciátorskej činnosti vyvinul vtedajší Okresný výbor KSS, ale aj Okresný národný výbor, Okresný výbor ČSZTV a Miestny národný výbor. Postavenie ľadovej plochy si vzal na starosť Miestnv národný výbor v Poprade v rámci akcie "Z" a ostatné objekty Telovýchovná jednota Lokomotíva Poprad Tatrapíly v rámci akcie "T".

Pri montáži mraziacich zariadení a strojovne vôbec aktívne pracovali pracovníci ČKD Sokolovo z Prahy. Aj tu sa odzrkadlili mnohoročné športové styky s českými hokejovými mužstvami a myšlienka priateľstva oboch národov, s ktorou sa rodil náš hokej.

Vďaka neúnavnej práci činiteľov OV KSS, ONV, OV ČSTV, MNV, DŠO Tatran, Telovýchovnej jednoty Lokomotíva Poprad Tatrapíly a ďalších dobrovoľných pracovníkov, ako aj vďaka nezištnej pomoci KV KSS, SÚV ČSTV, KV CSTV. n. p. Tatranské píly v Poprade, Spišské pivovary v Poprade, ČKD Sokolovo v Prahe, PZ, popradských škôl, príslušníkov čsl. armády a ďalších, podarilo sa dobudovať zimný štadión v Poprade a dať ho do užívania našej verejnosti.

Pre celú verejnosť okolia Vysokých Tatier bolo spustenie prevádzky na zimnom štadióne v Poprade veľkým sviatkom. Mestu Poprad sa konečne splnil dávny sen - mať zimný štadión. Poprad sa dočkal. Od 22. februára 1958 mal umelú ľadovú plochu, na ktorej mohol naplno rozvinúť krásu hokeja, ale aj intenzívnu prípravu hokejovej mlade. Nie je bez zaujímavosti, že otvorenie Zimného štadióna v Poprade, či skôr klziska s umelou ľadovou plochou, sa uskutočnilo spôsobom tak typickým - hokejovým turnajom o Tatranský pohár a dorasteneckým turnajom o majstra Slovenska.

A aký bol ten zimný štadión? Jeho strojné zariadenie dodal n. p. ČKD Sokolovo, Praha. Montáž previedol taktiež uvedený podnik. Vďaka neúnavnej práci ich pracovníkov sa podarilo dať zimný štadión do prevádzky o 9 mesiacov skôr, ako bol plánovaný termín. Strojné zariadenie bol v tej dobe najmodernejšie - chladenie bolo na princípe priameho odparu čpavku. Nechladilo sa solankou ako na ostatných zimných štadiónoch. Výhodou chladenia na priamy odpar čpavku bola hospodárnejšia prevádzka zimného štadióna a omnoho kratšia doba potrebná pre utvorenie ľadovej plochy.

Prvý zimný štadión na priamy odpar čpavku vôbec, postavila v roku 1955 švajčiarska firma Escher Wyss v Cortine D' Ampezzo, dejisku VII. zimných olympijských hier.

ČKD Sokolovo Praha bol prvým národným podnikom v Československu, ktorý začal so stavbou zimných štadiónov na novom princípe. S úspechom dal dovtedy do prevádzky 2 takéto štadióny, jeden v Bratislave a jeden v Nitre a tretí dal do prevádzky práve v Poprade.

Zimný štadión s umelou ľadovou plochou bol domovským stánkom popradských hokejistov počas šesťnástich sezón, od februára 1958 do decembra 1973, kedy bola do užívania odovzdaná nová krytá hala zimného štadióna.

Prvý zimný štadión na ulici partizána Koblihu si pamätá veľa úspechov popradského hokeja a veľa vynikajúcich popradských hokejistov, ktorým v mnohých prípadoch i on sám pomohol k sláve i možnosti uplatniť sa medzi špičkovými československými hokejistami. Po dobudovaní novej krytej haly sa však na neho akosi zabudlo. Bol síce stále majetkom TJ, ale pozornosť mu takmer nik nevenoval, nemal svojho pána. A tak to aj vyzeralo. Štadión chátral a koncom sedemdesiatych rokov bol takmer v dezolátnom stave. Ľadovú plochu pravidelne neupravovali, ak napadol sneh, neraz sa stalo, že tam pár dní ležal. Kabíny boli priam v katastrofálnom stave. Bola v nich špina, nekúrilo sa, nebolo teplej vody, spŕch a ani WC sa nedali použiť. Štadión bol väčšinou zamknutý. Stávalo sa, že ak chceli chlapci hrať, museli preskočiť plot, odhrnúť sneh a až potom si mohli zatrénovať.

Na štadióne mali mať tréningové hodinx žiaci z hokejovej ZDŠ a prípraviek. V lete všetko prebehlo podľa harmonogramu, do jednotlivých družstiev vybrali potrebný počet adeptov hokeja, každé malo svojho trénera, začalo i prípravu, ale keď bolo treba prejsť na ľadovú plochu, všetko zostalo stáť. Kvôli zlému stavu prvého zimného štadióna nebolo kde.

Predseda PS Poprad Ing. František Babinec ozrejmil príčiny tejto situácie: "Áno, sme majiteľmi starého zimného štadióna a vieme i o stave, v akom sa nachádza. Nemáme však finančné prostriedky, aby sme mohli situáciu zmeniť. V tomto smere sa už niekoľkokrát rokovali, snažili sa o nápravu, ale zbytočne. Hádam až teraz po výročnej členskej konferencii zavanie nový vietor. Na nej totiž zástupcovia straníckych, mestských i hospodárskych zložiek Popradu prisľúbili pomoc."

Až koncom jari 1978 sa karta začala obracať. Boli tu prísľuby finančnej pomoci z Okresného výboru ČSZTV i niektorých podnikov, ktoré mali rekonštrukciu realizovať ako dodávatelia. Vtedy sa hovorilo o termíne na konci septembra kedy už malo byť všetko v poriadku. Tento termín sa síce nestihol ale situácia už bola podstatne lepšia.

"Okresný výbor ČSZTV svoj sľub o finančnej výpomoci dodržal, rovnako i dodávateľ stavebných prác - JRD Hranovnica a remeselných práv - ľudové družstvo Inštalatér Poprad. Všetky tieto zložky sa už aktívne na oprave podieľajú. Dnes je situácia taká, že plynárske práce sú takmer hotové, postupuje sa aj pri vodoinštalačných a kúrenárskych rekonštrukciách. S tým, pravdaže, súvisia aj stavebné práce v zariadeniach štadióna. Momentálne to vyzerá tak, že koncom októbra by malo byť všetko v takom stave, aby mohol štadión opäť začať slúžiť svojmu účelu. Znamená to, že by sa dostalo podstatne viac ľadu pre našich najmenších, zvýši sa aj na korčuľovanie pre verejnosť. Pravdaže, rekonštrukcia bude pokračovať ďalej," povedal tajomník PS Poprad Michal Niňaj.

V súčasnosti už toto bývalé športové zariadenie na Huszovej ulici neslúži svojmu pôvodnému účelu. V budove zimného štadióna našli svoje sídlo viaceré súkromné spoločnosti a obchodné prevádzky. Na území niekdajšej ľadovej plochy sa nachádza moderná požiarna stanica.

Fotografie zimného štadióna v súčasnosti